Zhromaždili sme 7 mýtov, ktoré sa najčastejšie spájajú s druhým dôchodkovým pilierom.
1. Výkonnosť druhého piliera zaostáva za svetom
2. DSS-ky majú vysoké poplatky
3. Novozélandský penzijný fond zarába viac
4. Investičná aktivita DSS-iek neprináša hodnotu
5. Mladí sporitelia nejdú do akciových fondov
6. DSS-ky majú v portfóliu málo akcií
7. DSS-kám chýbajú benchmarky
Všetky grafy, čísla, argumenty a porovnanie nájdete pod textom alebo v preklikoch. Tak poďme na tie mýty:
1. Výkonnosť druhého piliera zaostáva za svetom
Nepravda.
Odkedy môžu dôchodkové správcovské spoločnosti „normálne“ investovať, čiže od roku 2013, výkonnosti dôchodkových fondov konkurujú najväčším a najlacnejším fondom vo svete.
Súhlasím s konštatovaním, že výkonnosti boli nízke v rokoch 2009 – 2013, keď štát de facto zakázal DSS-kám investovať do akcií. Spájať tieto dve obdobia do jedného je však zavádzajúce.
2. DSS-ky majú vysoké poplatky
Nepravda.
Dôchodkové správcovské spoločnosti majú najnižšie správcovské poplatky na Slovensku, dokonca najnižšie v regióne. Nižšie poplatky majú iba najväčšie schémy na svete, a to vďaka tomu, že spravujú násobne väčšie objemy úspor.
Jediný poplatok hodný prehodnotenia je poplatok za zhodnotenie v indexovom fonde.
Graf hore: Vážený priemerný poplatok za správu a depozitára pre jednotlivé typy podielových fondov na Slovensku a pre DSS.
Graf vľavo dole: Poplatok za správu pre pasívne indexové fondy DDS a pre všetky (aj aktívne) fondy DSS.
Graf vpravo dole: Poplatok za správu pri jednotlivých penzijných schémach v strednej Európe.
3. Novozélandský penzijný fond zarába viac
Diskutabilné!
Poznáte fenomén cherry picking? Akože si vyberáte čerešničky na torte? Na svete sú tisícky fondov a isto nájdete vždy nejaký lepší ako ten váš.
Novozélandský fond investuje do private equity a iných alternatívnych aktív, na ktorých zarába svoje „nadvýnosy“. DSS-ky majú tieto aktíva zákonom zakázané. Rozdielov je, samozrejme, mnoho – novozélandský dolár, novozélandské akcie, historicky jeden z najlepších akciových trhov na svete či intenzívne používanie derivátov (opäť – DSS majú zakázané).
A aj napriek tomu, že novozélandský fond je jedným z najvýkonnejších na svete, t. j. je ukážkovým príkladomcherry pickingu, prekonáva indexové fondy DSS iba o viac ako 1 percento p. a.
Graf vľavo: Portfólio novozélandského penzijného fondu obsahuje až 20 % alternatívnych aktív, ktoré majú DSS zo zákona zakázané nakupovať.
Graf vpravo: Novozélandský fond je jedným z najlepších penzijných fondov na svete. Napriek tomu prekonáva indexové fondy DSS iba o 1,2 % p. a.
4. Investičná aktivita DSS-iek neprináša hodnotu
Nepravda.
Ak porovnáme pomer výnos/riziko, vyhrávajú aktívne fondy DSS-iek. Platí to, ak porovnávame aktívne zmiešané a akciové fondy s pasívnymi indexovými fondmi (resp. indexmi), ale aj ak porovnávame aktívne dlhopisové fondy s pasívnymi dlhopisovými indexmi.
Výnos má prirodzene tendenciu v dlhom horizonte byť najvyšší pri najrizikovejších (indexových) fondoch, nie každý však preferuje najrizikovejšie fondy.
5. Mladí sporitelia nejdú do akciových fondov
Nepravda.
95 percent nových sporiteľov smeruje do indexových, akciových a zmiešaných fondov.
Do dlhopisových fondov nasmeroval sporiteľov jedine štát v roku 2013 akciou „návratky“. Kto nezaslal návratku, bol presunutý do dlhopisových fondov – vtedy presunul štát 80 % sporiteľov do dlhopisových fondov.
6. DSS-ky majú v portfóliu málo akcií
Nepravda.
DSS „držia“ toľko akcií ako iné penzijné fondy vo svete. Málo akcií v portfóliu bolo pri vzniku piliera v rokoch 2004 – 2008, keď niesli dlhopisy výnosy aj viac ako 5 percent p. a., a keď to v rokoch 2009 – 2013 legislatíva neumožňovala zavedením garancií.
7. DSS-kám chýbajú benchmarky
Nepravda.
Benchmark je dobré vodidlo, no zlý pán. Keď sa voči nemu nastaví odmeňovanie, fondy majú tendenciu ho kopírovať a to zabíja konkurenciu.
Trhy sa dynamicky menia a statické, kapitalizačne vážené benchmarky môžu byť nebezpečné. V 70. rokoch bol najlepší japonský benchmark, v 80. európsky, v 90. americký, v prvej dekáde tohto storočia zas benchmark pre rozvíjajúce sa trhy, svetový benchmark „nadvažuje“ USA a tak ďalej. Takže ktorý vyberieme?
Navyše, ak by bol napríklad na začiatku roku 2021 pre dlhopisové fondy nastavený benchmark (Bloomberg Barclays Global Aggregate index), znamenalo by to na najbližších 9 rokov očakávaný výnos nula percent ročne a to ešte pred poplatkami.
Prečo má tento benchmark očakávaný výnos rovný nule? Pretože presne taký je priemerný výnos do splatnosti dlhopisov v uvedenom indexe v eurách. DSS-ky by tak boli nepriamo motivované nakupovať tieto dlhopisy s nízkymi výnosmi, aby sa príliš neodchýlili od benchmarku.
Záverom?
Viacej ako 1,6 milióna sporiteľov predstavuje dlhodobý záväzok a zodpovednosť pre správcov úspor aj štát. Takže odborná diskusia o našich dôchodkoch s uvádzaním aktuálnych faktov je nevyhnutná.
DSS-ky od roku 2013, odkedy fondy nie sú deformované štátnymi garanciami, faktograficky dokazujú, že sa výsledkami môžu smelo porovnávať s najväčšími svetovými fondmi.
***
Igor Vilček, vedúci oddelenia Riadenia investícií, VÚB Generali DSS a kolektív autorov VÚB Generali DSS
Upozornenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z.: S uzatvorením zmluvy s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos portfólia dôchodkového fondu v jej správe nie je zárukou budúceho výnosu portfólia dôchodkového fondu. Činnosť dôchodkovej správcovskej spoločnosti je pod dohľadom Národnej banky Slovenska.